Režisér Dušan Trančík priniesol na AFF do Košíc dva dokumentárne filmy

O čom sú a čo bolo inšpiráciou ich vzniku? Prezradil nám v rozhovore pán režisér osobne.

Hodina dejepisu

Réžia: Dušan Trančík

2013, 57 min

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská zmluva. Versaillské leto pred deväťdesiatimi siedmimi rokmi bolo svedkom rozdelenia veľkého Uhorska. Za rozpútanie vojny a vojnovú expanziu bolo potrestané Rakúsko- -Uhorsko spoločne s Nemeckom, Bulharskom a Tureckom. Najväčší trest však postihol Uhorsko. Zatiaľ čo pre bývalé Československo, a Slovensko zvlášť, má Trianonská zmluva zásadný význam ako naplnenie myšlienky práva na sebaurčenie národov, pre Maďarov je porušením práva, potvrdením anexie rozsiahleho územia osídleného výhradne Maďarmi. Pri sledovaní dokumentárneho filmu Dušana Trančíka sme prítomní na hodine dejepisu na slovenských a maďarských gymnáziách. Témou je maturitná látka: Trianonská zmluva z roku 1920. Odvíja sa pred nami kontrapunkt dvoch výkladov. Aké je historické povedomie mladých Maďarov a Slovákov? Aká je miera ich susedskej tolerancie? Aká ich čaká budúcnosť?

Svetlé miesto

Réžia: Dušan Trančík

2017, 54:min

Film o osobnostiach politického, kultúrneho a spoločenského života na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. storočia odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Luhačovice sa stali prvým kúpeľným mestom v Rakúsko-Uhorsku, ktoré bolo v českých rukách a hlásilo sa k slovanskej kultúre. Zišlo sa tu niekoľko výrazných osobností, ktoré spojili svoje schopnosti a intelekt, aby za niekoľko sezón vybudovali moderné kúpele v slovanskom duchu. Slovenské zastúpenie bolo reprezentatívne: správcom kúpeľov bol Cyril Holuby, významnú úlohu zohral kúpeľný lekár Pavel Blaho, ktorý bol neskôr členom dočasnej vlády prvej ČSR so sídlom v Skalici a zaslúžil sa o účasť Slovákov v novom štátoprávnom usporiadaní. A do tretice… originálnu pečať kúpeľom dali stavby Dušana Jurkoviča, ktorý svoje motívy čerpal zo slovenskej ľudovej architektúry. V jeho Slováckej búde, ktorá po rozpade štátu vyhorela, bola okrem iného prvýkrát vyslovená myšlienka československého národa. Do filmu je zaradených množstvo archívnych fotografií a filmových materiálov, ktoré v predkladanom kontexte neboli dosiaľ zverejnené. Film je pripomenutím stého výročia založenia spoločného štátu a štvrťstoročia od jeho rozpadu.