Jasno
28°
Bratislava
Adolf
17.6.2024
Vo veku 77 rokov zomrel režisér Stanislav Párnický: Toto sú jeho najznámejšie filmy
Zdielať na

Vo veku 77 rokov zomrel režisér Stanislav Párnický: Toto sú jeho najznámejšie filmy

Zdroj: Šimon Lupták

Párnický začínal v divadle, nakrúcal televízne diela, neskôr aj celovečerné filmy pre kiná a svoje skúsenosti dlhé roky odovzdával adeptom filmového umenia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Stanislav Párnický sa narodil 11. apríla 1945 v Piešťanoch. V rokoch 1963 až 1971 vyštudoval odbor divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia zaujal divadelnými inscenáciami Tiger a Stenotypisti, To je tá Finta alebo Kráľ Ubu, ktoré získali ceny na festivaloch v zahraničí. V roku 1968 začal pracovať ako režisér Divadla SNP v Martine, kde režíroval diela Williama Shakespeara, Slawomira Mrożeka, ale aj Ivana Bukovčana a ďalších svetových i domácich autorov.

Wikipedia

V 70. rokoch minulého storočia začal Párnický spolupracovať s Československou televíziou Bratislava, pričom naďalej ako hosťujúci režisér pôsobil v Slovenskom národnom divadle, Poetickom súbore Novej scény a v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Stanislav Párnický

Stanislav Párnický

Profimedia

​Od televíznej tvorby bol len krok k filmovej tvorbe pre kiná. Stanislav Párnický debutoval v roku 1985 filmom Kára plná bolesti. Rozprával v ňom príbeh dvoch priateľov žijúcich na okraji spoločnosti, ktorí aj pri ťažkom živote na slovenskej dedine počas druhej svetovej vojny snívajú o krajine plnej tepla, pokoja a hojnosti, bez vojny a utrpenia. O dva roky neskôr podľa rovnomenného románu Ladislava Balleka nakrútil svoj najoceňovanejší film Južná pošta (1987). Film sa odohráva v časoch povojnového obdobia na južnom Slovensku a retrospektívne sa v ňom v spomienkach štyridsaťročného spisovateľa odvíjajú prelomové chvíle detstva päťročného chlapca, ktorého svet je plný svojráznych postáv. „Pociťoval som subjektívnosť témy a snažil som sa, aby hrdinovia okrem literárnych odkazov boli aj niečím živí, aby boli obrazom doby, ktorá je kdesi mimo nás a nevieme sa jej dotknúť iným spôsobom len prostredníctvom spomienky,“ povedal o vzniku filmu režisér pre mesačník Film.sk. Neskôr Párnický podľa námetu a scenára herečky Milky Zimkovej nakrútil film ...kone na betóne (1995), ktorý bol voľným pokračovaním Uhrovho filmu Pásla kone na betóne z roku 1982.

Stanislav Párnický

Stanislav Párnický

Profimedia


V neskoršom období Párnický nakrúcal filmové portréty pre televízny cyklus Tucet. Od roku 1977 pôsobil ako pedagóg VŠMU v Bratislave, v roku 1990 sa podieľal na vzniku jej Filmovej a televíznej fakulty. V rokoch 1989 – 1996 pôsobil ako prorektor VŠMU pre rozvoj, v rokoch 1996 – 1999 ako vedúci katedry filmovej a televíznej réžie a v rokoch 1999 – 2006 bol dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Stal sa docentom (1991) aj profesorom (1995). V roku 2017 získal cenu ministra kultúry SR za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos v oblasti audiovízie. Má mnoho nasledovníkov, medzi nimi etablovaných režisérov Martina Šulíka, Matyása Priklera a mnohých ďalších, ktorým počas svojho pôsobenia na škole pomáhal v ich profesionálnom formovaní.

Najčítanejšie