Film Piata loď je novým klenotom slovenskej kinematografie

Nový slovenský film Piata loď režisérky Ivety Grófovej si svoju slávu najprv odkrútil pred zahraničným publikom na Berlinale, kde nakoniec získal v rámci svojej kategórie cenu detskej poroty. Tento úspech je obrovským prísľubom aj pre našinca, ktorý by rozhodne mal poctiť tento film svojou návštevou. Piata loď za to určite stojí.

Je možné, že sa popri divácky mimoriadne úspešnom Únose tento citlivý a intímny film stratí, čo by však bola obrovská škoda. Film Piata loď je totiž rodinným filmom a vďaka svojej univerzálnej téme rozhodne dokáže zasiahnuť širšie publikum. Deti majú možnosť prežiť s hlavnými postavami vzrušujúce dobrodružstvo, dospelí z neho odčítajú omnoho väčšie a smutnejšie posolstvo. Pre mladé mamičky sa film dokonca môže stať nočnou morou…

Ústrednou témou filmu je úloha rodiny a prirodzená túžba po láske a bezpečí, ktoré by v nej chýbať nemali. Film má možno trošku pomalší rozbeh a môže odradiť tých, čo si nedokážu zgustnúť na komorných, artových drámach. Dokonca nás môže falošne zaviesť do pocitu, že sa ponárame do ďalšej depresívnej drámy so sociálnym podtextom. Tento film si však takéto škatuľkovanie rozhodne nezaslúži a divák zostane príjemne prekvapený, ako sa príbeh nádherne rozvinie a stáva sa omnoho silnejším a pútavejším, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Piata loď si mimoriadne pomohla trochu iným, detským pohľadom na svet okolo nás, čo sa aj vďaka výbornému hereckému obsadeniu ukázalo ako skvelá voľba. Chce to veľa odvahy a režijného kumštu zvládnuť detských hlavných hrdinov, zároveň však vďaka tejto detskej optike má úplne každý divák možnosť odčítať silné posolstvo, ktoré so sebou tento film nesie. Okrem mimoriadne vydareného hereckého obsadenia a živej obsahovej stránke sa film nenechal zahanbiť ani po tej formálnej. Je to aj krásna kamera, citlivá a farebná, ktorá zdobí túto slovenskú novinku. Vďaka svojej romantickej poetike zjemňuje akúsi krutosť, ktorá sa odohráva medzi riadkami. Takisto zvuková vložka a pôvodná hudba skvelo funguje spolu s príbehom a ponecháva ideálny priestor aj pre dialógy, s ktorými sa, chvalabohu, narába veľmi striedmo a citlivo, čo je na naše, ale i hollywoodske pomery menej vídaná, no veľmi pozitívna vec.

Film si vyžaduje hlbšie zamyslenie, nepomenúva prvoplánové popisné fakty, nevtĺka nám násilne svoj svetonázor, skôr iba spoločne s postavami prežíva ich osud a ponúka nám silný emocionálny príbeh, ktorý sa vďaka univerzálnej téme nestratí ani za slovenskými hranicami, čo nám už úspešne dokázal na svojej berlínskej premiére. A to je niečo, v čom tento film výrazne predčil Únos, ktorý síce dokázal zarezonovať v slovenskom meradle, no pre zahraničného diváka musí príbeh pôsobiť skôr ako nevydarená fraška.

Film Piata loď je novým klenotom slovenskej kinematografie, ktorý svojím citlivým pohľadom dokáže zasiahnuť nejednu ľudskú dušu. Prostredníctvom malých-veľkých hrdinov a ich špecifického, detsky čistého a zároveň naivného videnia reality, dokáže dospelému publiku ponúknuť jednoduchý pohľad na lásku a rodinné šťastie, ktoré je síce mimoriadne potrebné, no rozhodne nie samozrejmé.