Oscarový filmový príbeh Miesto pri mori zaujme svojou ľudskosťou

Do kín prichádza dvoma Oscarmi ovenčený film Miesto pri mori. Zdanlivo jednoduchá dráma vďaka vynikajúcemu obsadeniu a skvelému scenáru toho ponúka oveľa viac, ako by divák mohol očakávať.

Manchester by the Sea /Miesto pri mori/, režiséra Kennetha Lonergana, je komorná dráma, ktorá zachytáva malomestský život plný trápenia a životnej rezignácie. Na prvý pohľad silne depresívny film má však okrem smutných momentov aj mnoho úsmevných pasáží a na ťažké osudy sa dokáže dívať aj s láskyplným nadhľadom, vďaka ktorému film vytŕča z množstva priemerných drám so smutným koncom. Lonergan zobrazuje bežných ľudí, ktorých starosti a trápenia nám nie sú cudzie, vďaka čomu jeho príbeh takpovediac „smrdí človečinou“. Ukazuje nám hrdinov, ktorých osud viackrát v živote nepríjemne prefackal. Filmu vládne ponurá atmosféra, výborne ju však odľahčujú trefné dialógy a nenápadný, ale o to kvalitnejší humor. Ťažoba, s ktorou musia naše postavy žiť, preto nemá až taký veľký dopad na diváka, emocionálne ho nezatiahne do kúta a necháva ho „dýchať“. Film získal Oscara za pôvodný scenár, a treba poznamenať, že plným právom. Na prvý pohľad ide o nenápadný príbeh jedného stroskotanca, ktorý sa nedokáže zaradiť do spoločnosti. Ukrýva však v sebe omnoho viac. Je to nielen dráma o tom, ako znovu začať žiť a nechať minulosť plávať. Hlavnú úlohu v príbehu hrá odpustenie. Hlavní hrdinovia čelia výzve k odpusteniu nielen ľuďom okolo seba, ale hlavne k odpusteniu samému sebe. Hoci niektoré rany sa nezahoja nikdy, hnev i ľútosť človek možno zničiť dokáže. Postavy v príbehu sú mimoriadne ľudské, milujeme ich aj s ich chybami, možno práve pre ich ťažký, osudom skúšaný život. Hlavný hrdina, ktorého dokonale stvárňuje oscarový Casey Affleck, je v istom zmysle antihrdinom, lúzrom, ktorý sa nedokáže zaradiť do spoločnosti, nedokáže so svojím osudom bojovať a ventiluje svoj hnev aj bolesti iba prostredníctvom alkoholu a náhodných bitiek v krčme. Môže sa zdať, že s osudom sa ani nepokúša bojovať a prijíma ho s rezignáciou. No opak je pravdou, náš hrdina vnútorne neustále bojuje hlavne sám so sebou. Je nutné oceniť, že autori sa nesnažia tlačiť na pílu, neponúknu nám dojemný happyend ani tragický koniec. Tragické sú len samotné osudy našich hrdinov, z ktorých sa ale všemožne snažia vymaniť.

Depresívna atmosféra filmu je podporená aj pochmúrnou, chladnou kamerou. Čo by sa filmu dalo vytknúť, je možno zbytočne dlhá stopáž a trochu ťažkopádny strih. Hudobný sprievod mierne z atmosféry vytŕča, kompozície vážnej sláčikovej hudby častokrát možno trochu zbytočne tlačia na emócie a posúvajú príbeh do akejsi melodramatickej roviny. Tiché pasáže by možno vo filme lepšie podporili jeho komorného a ponurého ducha.

Ak chcete vidieť oscarový herecký výkon i výnimočne dobrý scenár neobyčajne obyčajnej rodinnej drámy, určite si nenechajte ujsť tento zaujímavý kúsok z hollywoodskej produkcie. Ide síce o trochu smutný príbeh, autori sa však aj na životné tragédie dokážu dívať s nadhľadom a hľadať pre svojich hrdinov východiská. A či ich nakoniec nájde aj hlavný hrdina, to sa dozviete, keď sa na tento výnimočný film pôjdete pozrieť do kina.