Jasno
20°
Bratislava
Prokop
4.7.2022
Film Psia duša je rozkošný i dojímavý zároveň
Zdielať na
Recenzie

Film Psia duša je rozkošný i dojímavý zároveň

Film režiséra Lasseho Hallströma, Psia duša, rozpráva citlivý príbeh jedného verného psa, ktorý nachádza zmysel svojej existencie cez životy ľudí, ktorých učí smiať sa a milovať.

Prostredníctvom viacerých psích životov nás duša jedného chlpáča povedie cez rôzne ľudské osudy a príbehy, aby nakoniec aj vďaka silnému putu so svojou spriaznenou dušou, chlapcom Ethanom, mohol nájsť zmysel a skutočné poslanie svojho života.

Z hľadiska žánrového zaradenia snímka skutočne ponúka všetko, čo by si divák mohol od nej priať. Je vtipná i dojemná zároveň, určená milovníkom psov, hoci pravdepodobne zlomí aj tých, čo doteraz až taký vrelý vzťah k tomuto štvornohému miláčikovi nemali. Mnohým sa môže zdať, že film z istého uhla pohľadu doslova diváka núti k slzám a citovo ho vydiera, citlivejšie povahy by si preto mali pred návštevou kina zabezpečiť dostatočné množstvo vreckoviek. Po každom dojímavom konci jedného psieho života, ale vzápätí začína ďalšie dobrodružstvo, ktoré nás znovu naladí do príjemnej a veselej nálady. Lebo presne táto atmosféra film dokonale vystihuje. Zo psej perspektívy nám autori podsúvajú rôzne životné príbehy ľudí, smutné i veselé, také, aké nám ponúka i sám život. S ľahkosťou sa vďaka tomuto filmu môžeme zamyslieť nad zmyslom života, nielen toho psieho, do ktorého sa človek aj tak nikdy nebude vedieť dokonale vcítiť, ale toho ľudského. Možno by sme si niekedy mohli vziať príklad a zahľadieť sa na život jednoduchšie, úprimnejšie a spontánnejšie. Naivne a čisto. Bez vypočítavosti a zištnosti. Dávať a nečakať naspäť. Žiť pre okamih a nestrachovať sa o budúcnosť. Dôvera, láska a oddanosť. Cnosti, ku ktorým sa človek niekedy musí prinútiť, pes ich má vo svojej jednoduchosti prirodzene zakorenené v sebe. A to je ten hlavný dôvod, prečo musíme mať týchto oddaných štvornohých spoločníkov tak radi.


S touto naoko „neškodnou“ snímkou sa však spájajú aj kontroverzné názory a ešte pred jej uvedením do kín sa proti nej rozbehla dosť negatívna kampaň, ktorá obsahuje zostrih videa, v ktorom psa napriek jeho nevôli nútia skočiť do vody. Objavili sa tak domnienky, že tvorcovia filmu s vidinou dokonalých záberov a vopred naplánovaných situácii neváhali na psov počas natáčania použiť rôzne donucovacie prostriedky. Hoci kontroverzné názory stále pretrvávajú, podľa posledného prešetrovania je s najväčšou pravdepodobnosťou isté, že počas nakrúcania filmu nedošlo na pľaci k žiadnemu zraneniu či týraniu zvierat a zverejnené video malo za úlohu verejnosť pobúriť a uviesť do omylu. V konečnom dôsledku preto môžeme skonštatovať, že snahy zdiskreditovať film autorom tohto kontroverzného videa nevyšli a koniec koncov mu nepriamo pomohli k šíreniu reklamy. Pretože, povedzme si úprimne, niekedy je negatívna reklama aj najlepšia reklama.

Tak či onak, milovníci zvierat sa nemusia báť, že by vo filme mohli naraziť na nejaké pohoršujúce situácie, ktoré by naznačovali akékoľvek týranie zvierat. Film zobrazuje psí život citlivo, naivne a dojímavo a po vzhliadnutí filmu musí každý divák zatúžiť po tom, aby aj u neho doma nejaký ten štvornohý miláčik s nádejou čakal za dverami.