Komu je vlastne EMOJI film určený?

Ak idete na film o “emoji” , nemali by ste čakať nič intelektuálne, aj keď posledné animáky nám dali nádej a dokázali zabaviť detského i dospelého diváka. Pri tomto filme sa sotva malý divák zasmeje. Nie, nedramatizujeme, sedeli sme v sále plnej detí. A nič.

O čo teda v príbehu ide? Generácia “mobilných detí” kráča do školy akoby telefón bol tým jediným čo potrebujú k učeniu. Tento “svet ľudí” je tu však len preto, aby sme sa nejakým spôsobom dostali do mobilu. Inak je tento vonkajší príbeh úplne povrchný a nemá hlbšiu pointu okrem tej, že sa držiteľovi nášho prístrojového hrdinu páči spolužiačka a on sa jej snaží prihovoriť. A tu už nastupujú emotikony, ktoré sú jediné zodpovedné za jeho život :) Hlavnou postavou je emotikon “Meh”, ktorý by mal byť “bezemočný”, avšak má problém - nevie ovládať svoje emócie. Po prvom pokazenom výstupe (emotikony majú pocit, že vystupujú v hollywoodskom štúdiu) nášho hrdinu vyženú z mesta Textopolis, pretože ho považujú za pokazeného. Meh to však nevzdáva a spolu so svojim novým kamarátom, ktorého už nikto nepoužíva (Hi-5) sa vyberú hľadať hackerku, ktorá by ich pomohla preprogramovať, aby sa opäť vrátili do tej najvyššej hry, teda do správ. To pre našich odpadlíkov predstavuje slávu, popularitu, lajky a fanúšikov. Prosto tie najsilnejšie hodnoty dnešnej doby :) A tak putujú svetom všetkých dostupných aplikácií, aby zachránili seba a tým aj “vzťah” majiteľa telefónu.

Keď sa reálne zamyslíme, koľko emotikonov má náš mobil, tak by sme mohli hovoriť pokojne o premárnenom potenciáli tohto animáku. Ak si spomenieme na Disneyovku V hlave, tak sa v podstate stretávame s rovnakým princípom príbehu, avšak neporovnateľne slabším. V tomto prípade tvorcovia stavili najmä na farebnosť, trendy a mobil. Nič viac, nič menej. Všetky vstupy a výstupy trojice hlavných hrdinov do nových aplikácií boli nápadovo nedotiahnuté a veľmi krátke na to, aby sme sa stihli ešte aj zabaviť. Snáď len aplikácia Just Dance nám ponúka časom overené hity a deti tak objavujú Wham a ich starý hit Wake me up before you go-go, na ktorý sa celé kino začalo hmýriť. “Bezvýrazoví” rodičia nášho Meh majú taktiež veľký potenciál zabaviť diváka, ale bohužiaľ, scenáristi humor postrádali a tak sú všetky dialógy také prvoplánové, že by ste ich napísali aj vy sami pri pohľade na danú situáciu.

Čiže takto by sme to zhrnuli: Deti, ktoré majú to šťastie a mobil ešte nepoužívajú, v podstate tento film asi veľmi nepochopia. V každom prípade, naši hrdinovia (našťastie) na konci zistia, že kamarátstvo je viac ako byť obľúbený a že je potrebné byť vždy najmä samým sebou, a tak buďme radi, že sa všetko dobre skončí :)